O SPOLOČNOSTI
Spoločnosť Verejné prístavy, a.s. bola založená dňa 21. 1. 2008 na základe zákona č. 500/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe. Zakladateľom spoločnosti je Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo dopravy
a výstavby Slovenskej republiky.
Spoločnosť Verejné prístavy, a.s. vykonáva nasledujúce činnosti:
•zabezpečenie prípravy a realizácie výstavby verejných prístavov na území SR, spolu so spracovaním dlhodobých
a krátkodobých koncepcií ich rozvoja,
•zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv, ako aj evidencie objektov a zariadení v územných obvodoch verejných prístavoch,
•prenajímanie pozemkov v územných obvodoch verejných prístavov a ďalších činností, ktoré bezprostredne súvisia
s nakladaním majetku v územných obvodoch verejných prístavov,
•vyberanie úhrad za používanie verejných prístavov,
•vytváranie podmienok na rozvoj kombinovanej dopravy, vrátane manipulácie s nákladovými jednotkami kombinovanej dopravy.
Spoločnosť Verejné prístavy, a. s. je v súlade s § 5, bod (14) a s § 6 zákona o vnútrozemskej plavbe poverená výberom úhrad za používanie verejných prístavov. Výšku úhrad určuje a vyberá na základe sadzobníka schváleného ministerstvom.
PRÍSTAV BRATISLAVA
Prístav Bratislava je strategicky najvýznamnejším verejným prístavom na Slovensku na medzinárodnom vodnom toku Dunaj.
V súčasnosti plní funkcie univerzálneho, nákladného aj osobného prístavu. Jeho potenciál zvyšuje výhodná geografická poloha na križovatke Rýnsko – Dunajského
a Balticko – Jadranského koridoru Transeurópskej dopravnej siete TEN-T, ako aj dobrá dostupnosť ďalších európskych hlavných miest a dôležitých prístavov – Viedne a Budapešti.
Prístav Bratislava je územný komplex vodných plôch, hydrotechnických zariadení, prístavných bazénov, nadväzných pozemných stavieb a skladovacích plôch, obsluhovaný a územne pripojený dopravno-technickou infraštruktúrou na dopravnú sieť (cestnú a železničnú).
Nákladný prístav Bratislava je situovaný na ľavom brehu vodnej cesty Dunaj, medzi r. km 1 867,290 až 1862,000 a je tvorený štyrmi prístavnými bazénmi.
Nákladný prístav je rozdelený na tri časti:
-
Zimný prístav s dvomi bazénmi – ide o pôvodný starý prístav (výstavba začala v roku 1897),
-
Pálenisko (výstavba v rokoch 1975 – 1983) – novší bazén s prekladovými a obslužnými polohami, vrátane prekladiska minerálnych olejov,
-
Opravovňa lodí alebo „Lodenica“ (výstavba v rokoch 1975 – 1983) – v bazéne je situovaná opravárenská lodenica a opravárenská báza Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.
Nákladný prístav je využívaný na prekládku tovarov medzi prostriedkami železničnej, cestnej a vodnej dopravy priamo alebo s medzi skladovaním. Má výhodné priame cestné
a železničné prepojenie na hospodárske a priemyselné zázemie našej ekonomiky, ako aj susednej Českej republiky, Rakúska a Maďarska.
Do územného obvodu verejného prístavu patria aj oba priľahlé brehy Dunaja, ktoré slúžia pre osobnú lodnú dopravu. Osobný prístav Bratislava je situovaný na voľnom toku Dunaja v blízkosti historického centra hlavného mesta SR v úseku medzi 1870,00 a 1867,00 riečnym kilometrom. Prístav rozhodujúcou mierou ovplyvňuje výkony osobnej lodnej dopravy v SR. Budovanie ľavobrežnej panorámy Bratislavy podporuje mesto ako destináciu osobnej lodnej dopravy, najmä kajutových osobných plavidiel a plavidiel miestnej vyhliadkovej plavby.
PRÍSTAV KOMÁRNO
Prístav Komárno je druhý najdôležitejší prístav na Slovensku. Od prístavu v Bratislave je vzdialený 100 km po prúde. Je považovaný za východiskový bod „Vážskej vodnej cesty“.
Územie verejného prístavu Komárno je vymedzené na ľavom brehu Dunaja v úseku medzi 1770,00 a 1762,00 riečnymi kilometrami. Je členené na západnú a východnú časť. Jeho lokalizácia je čiastočne na brehu rieky, a čiastočne v spoločnom bazéne prístavu a lodenice. Areál prístavu sa rozkladá na ploche viac ako 20 ha, ale na relatívne úzkom teritóriu v blízkosti centra mesta, obytného sídliska a v tesnej blízkosti národnej kultúrnej pamiatky „Komárňanské fortifikačné opevnenie“ na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne.
Prístav Komárno je verejným prístavom, využívaným na prekládku tovarov medzi prostriedkami železničnej, cestnej
a vodnej dopravy priamo alebo s medziskladovaním. Koncepčne, technologicky a štrukturálne je prístav Komárno vybudovaný na prekládku hromadných, voľne uložených substrátov. V prípade mimoriadnych udalostí (povodne, ľadochod, vysoké vodostavy a pod.) plní funkciu ochranného prístavu pre plavidlá na úseku toku Dunaja a časti Váhu.
Z hľadiska osobnej lodnej dopravy je využívaný najmä
v letných mesiacoch pristávaním kajutových lodí na voľnom toku Dunaja.
PRÍSTAV ŠTÚROVO
Verejný prístav v Štúrove je najmenší zo všetkých slovenských verejných prístavov. Má rozlohu 13 518 m2, čo predstavuje menej ako 1 % súhrnu všetkých pozemkov slovenských verejných prístavov. Plní funkcie osobného prístavu.
Územie verejného prístavu Štúrovo je vymedzené v úseku medzi 1718,80 a 1718,30 riečnymi kilometrami na ľavom brehu Dunaja na vode, po ľavý okraj plavebnej dráhy. Je situovaný v samotnom centre mesta Štúrovo, severne od mosta Márie Valérie, kde hraničí s centrálnou pešou zónou. Prístav nie je vybavený bazénom.
ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA
LEGISLATÍVA
Obchodná spoločnosť Verejné prístavy, a.s. bola založená štátom na základe zákona č. 500/2007 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 338/2000 Z.z.
o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o vnútrozemskej plavbe“). Zákon o vnútrozemskej plavbe zároveň stanovuje základný legislatívny rámec pre činnosť spoločnosti Verejné prístavy, a.s.
Popri zákone o vnútrozemskej plavbe je legislatívna úprava vzťahujúca sa na činnosť spoločnosti Verejné prístavy, a.s.
a súvisiace právne vzťahy obsiahnutá aj v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, najmä:
-
zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
-
v znení neskorších predpisov (vodný zákon),
-
vyhláška MDPT SR č. 22/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest,
-
vyhláška MDPT SR č. 59/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o ciachovaní plavidla,
-
vyhláška MDPT SR č. 123/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o forme osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu vo vodnej doprave,
-
vyhláška MDPT SR č. 124/2001 Z. z., ktorou sa vydáva vzor na vyhotovenie prepravného poriadku vo verejnej vodnej doprave na vnútrozemských vodných cestách,
-
vyhláška MDPT SR č. 12/2005 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch, o overovaní odbornej spôsobilosti člena, posádky plavidla a vodcu malého plavidla a vzory preukazov odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla,
-
vyhláška MDVRR SR č. 80/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o školení a skúške bezpečnostného poradcu
-
a odborníka na prepravu nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách a o činnosti skúšobných komisií.
SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE
SME SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÁ SPOLOČNOSŤ
Spoločnosť Verejné prístavy, a. s. vo svojich podnikateľských aktivitách presadzuje koncepciu spoločensky zodpovedného podnikania. Má záujem nielen na vlastnom udržateľnom ekonomickom raste, ale aj na trvalo udržateľnom rozvoji územia, ktoré spravuje a rozvoji všetkých partnerov
v prostredí vodnej dopravy. Zámerom spoločnosti je okrem dosahovania zisku integrovať do svojich aktivít verejný záujem, súvisiaci s rozvojom prekladných a skladovacích kapacít v území verejných prístavov. Pripravená stratégia spoločnosti zahŕňa projekty, ktoré skvalitnia územie verejných prístavov pre obchodných partnerov, aj širokú verejnosť. Nad rámec všeobecne určených povinností prijala dobrovoľne záväzky v oblasti: zodpovednej firemnej správy
a podnikateľskej etiky, transparentnosti a proti korupčného správania, otvorenej firemnej komunikácie, ochrany životného prostredia.
Spoločnosť Verejné prístavy, a.s. sa snaží minimalizovať negatívne, a naopak maximalizovať pozitívne dôsledky svojich podnikateľských aktivít a manažérskych rozhodnutí voči všetkým zainteresovaným subjektom – zamestnancom, akcionárovi MDVaRR SR, štátnym orgánom, partnerom
zo súkromného a neziskového sektora, miestnym komunitám a širokej verejnosti.
EKONOMICKÝ PILIER
V ekonomickej oblasti sa snažíme o efektívne hospodárenie a ziskovosť. Orientujeme sa na dlhodobé ciele a optimálne ekonomické ukazovatele, aby sme dosiahli dlhodobú udržateľnosť a rozvoj. Naše podnikateľské aktivity majú etický rozmer, ktorý deklarujeme a reálne uplatňujeme
na základe prijatého etického kódexu spoločnosti. Management a zamestnanci ctia hodnoty férovosti, transparentnosti, sociálnej a enviromentálnej zodpovednosti, na základe ktorých konajú pri výkone svojich pracovných povinností, aj v súkromnom živote. Sme si vedomí toho, že pozitívny príklad je najlepším nástrojom k tomu, ako dosiahnuť rešpekt a dôveru. Šírenie pozitívnych príkladov je prínosom nielen pre firmu, ale aj pre celú spoločnosť. Základným princípom spolupráce je konštruktívny dialóg, ktorý vedie k uzatvoreniu vzájomne výhodných riešení. Záleží nám na posilňovaní vzájomnej dôvery, motivácie, dlhodobých partnerstiev v každej riešenej situácii. Budujeme si imidž solídneho a dôveryhodného partnera.
SOCIÁLNY PILIER
Chceme aktívne prispievať ku kvalite života našich zamestnancov a byť užitoční pre lokálne komunity. V prvom rade chceme vytvárať motivujúce podmienky pre našich zamestnancom, pretože ich považujeme za najcennejší zdroj, ktorý aktivizuje ostatné materiálne, technické, finančné
a informačné zdroje spoločnosti. Pozornosť venujeme aj problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Snažíme sa vytvárať podmienky pre vyváženosť pracovného a osobného života našich zamestnancov. V oblasti riadenia ľudských zdrojov sa zameriavame na optimalizáciu zloženia ľudských zdrojov, transparentné výberové konania, permanentné vzdelávanie zamestnancov a motivujúce odmeňovanie. Základom nášho leadershipu je otvorená komunikácia a pozitívny príklad, odmietanie akejkoľvek diskriminácie a presadzovanie rovnosti príležitostí. Chceme byť užitoční a empatickí aj voči externým zainteresovaným subjektom, ktorí pomoc potrebujú.
ENVIRONMENTÁLNY PILIER
Ekologické správanie úzko súvisí s poslaním našej spoločnosti, ktorá sa usiluje o rozvoj vodnej dopravy ako jedného z najekologickejších druhov dopravy. Snažíme
sa o odstraňovanie starých environmentálnych záťaží
a znižovanie negatívnych dopadov našich podnikateľských aktivít na životné prostredie. Naše kľúčové podnikateľské aktivity sú orientované na vytváranie podmienok pre rozvoj vodnej nákladnej a osobnej dopravy. V rámci pripravovaných projektov uvažujeme s revitalizáciou územia verejných prístavov a ochranou životného prostredia v spravovanom území. Za dôležitý aspekt naplnenia našej environmentálnej zodpovednosti považujeme vytváranie partnerstiev
s miestnou samosprávou a neziskovými organizáciami, ktoré majú spoločný záujem na skvalitnení životného prostredia na rieke Dunaj.
CHARITA A PEŇAŽNÉ DARY:
Detská chirurgia – OZ slniečko na ceste!
Pomoc odídencom z Ukrajiny
Žilinská univerzita v Žiline
Slovenská agentúra na podporu zdravotne postihnutých občanov,
Národná technická pamiatka Šturec
HISTÓRIA SPOLOČNOSTI
História správy bratislavského prístavu začína hneď po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie, keď v roku 1919 novovzniknutý československý štát zriadil Československý dunajský dopravný úrad, ktorý so štyrmi prenajatými parníkmi a niekoľkými vlečnými člnmi začal svoju úspešnú činnosť v prístave Bratislava a na Dunaji.
Prvým prednostom Československého dunajského dopravného úradu bol Dr. Václav Jiřík, prednosta odboru Ministerstva obchodu, ďalšími vedúcimi pracovníkmi boli : Ing. Josef Prokop, hlavný stavebný radca Ministerstva verejných prác, Vladimír Buchta, hlavný inžinier Ministerstva obchodu a dr. Cyril Černý, tajomník Ministerstva obchodu. Okrem toho bolo na tomto úrade zamestnaných ešte 29 ďalších úradníkov a 13 zriadencov.
Tento úrad však nemohol mať na starosti aj mnohé s plavbou súvisiace politické , verejnoprávne, organizačné, administratívne plavebnopolicajné a ďalšie veci týkajúce sa československej plavby, práce v prístavoch a pod. Preto v záujme dôležitosti československej plavby na Dunaji a nutnosti ochrany národných plavebných záujmov, čs. štát zmenu v podobe prijatia zákona č. 315 Zbierky zákonov a nariadení z roku 1920 ktorým ustanovil Československý plavebný úrad v Prahe a neskôr zákonom č. 377 Zbierky z. a nar. z roku 1921.
Poriečny a plavebný úrad pre oblasť Dunaja v Bratislave
Ustanovením Poriečneho plavebného úradu v Bratislave, ako aj zriadením Československej akciovej plavebnej spoločnosti dunajskej nastala nová éra pre dva najvýznamnejšie československé prístavy na Dunaji – Bratislava a Komárno. V roku 1923 prichádza z Beogradu – kde pôsobil ako plavebný poradca na československom veľvyslanectve – do Bratislavy kpt. Július Juraj THURZO, prvý slovenský námorný kapitán a začína Poriečnom a plavebnom úrade pôsobiť najprv ako prístavný kapitán a neskôr ako jeho riaditeľ.
Bratislavský prístav bol v predvojnových časoch len veľmi primitívne vybavený. V rokoch 1897 až 1907 boli vybagrované dva prístavné bazény, južný a severný ako zimný a ochranný prístav s rozlohou 23 hektárov. Na dunajskej nábrežnej hrane s dĺžkou cca 1500 m bola len jedna železničná koľaj, nachádzali sa tam len dva murované a tri drevené sklady. Preklad tovarov sa uskutočňoval ručne a až v roku 1916 bol nad starým mostom (na mieste dnešného parkoviska pri budove Strednej priemyselnej školy strojníckej) postavený jeden mostový prístavný žeriav patriaci rakúskej plavebnej spoločnosti DDSG s hodinovým výkonom 30 ton preloženého tovaru. V prístave chýbali riadne cesty, sklady, vodovod a ďalšie potrebné vybavenie.
Už v roku 1919 bol vypracovaný projekt výstavby bratislavského prístavu s predpokladanou ročnou kapacitou 3 mil. ton tovarov čo v tých časoch predstavovalo pomerne odvážny, ale ako sa ukázalo, veľmi reálny a predvídavý zámer.
Už v roku 1928 zaznamenal bratislavský prístav výstavbu nábrežnej hrany s príslušným technickým vybavením a rozšírením železničných vlečiek v dĺžke cca 30 km. Prístav už vtedy mal dva mostové a 9 poloportálových žeriavov, jeden pneumatický vysávač obilia zn. FULTON, ktorý prekladal obilie z vlečných člnov do skladu 7, kde sa obilie vrecovalo, vážilo a nakladalo do železničných vagónov. Dva pontóny slúžili ako prekladisko minerálnych olejov. Prekladisko minerálnych olejov ktoré už v pôvodnej podobe neexistuje, malo 27 nádrží s celkovou kapacitou 10.500 m3,vlastné prečerpávacie zariadenie, „galériu“ na plnenie tekutých tovarov do železničných vozňov, 3 hlavné a 2 rezervné čerpadlá, administratívnu budovu, vodné chladiace zariadenie nádrží a hasiace vybavenie.
Jedna prístavná poloha slúžila na prekládku uhlia. V obvode prístavu bolo postavených 13 prístavných skladov s plochou 22.500 m2, na svoju dobu veľmi dobre vybavených.
Prístav bol podľa dostupných záznamov z roku 1941 spravovaný prostredníctvom Poriečneho a a plavebného úradu ako prvostupňového úradu, Ministerstvom dopravy, verejných prác, rezortom verejných prác a to na základe zákona 315 zo dňa 15.04.1920, číslo 377-20/X.1921 a 416-12/7 1920.
Komárňanský prístav bol pôvodne maďarskou vládou zriadený na účely prezimovania lodí v rokoch 1902 – 1912 prehradením bočného dunajského ramena a zriadením deliaceho výhonu pri vchode. Po následných úpravách, zvýšení brehov a vybagrovaní prístavného bazéna poskytovala cca 3200 metrov upravených a upotrebiteľných nábrežných hrán. Prístavný bazén má plochu 46 hektárov. Vtedajšie technické vybavenie predstavovalo z jedného plávajúceho žeriavu s nosnosťou 10 ton a z dvoch žeriavov s nosnosťou 4 tony, vybavených automatickým vážiacim zariadením. Celková dĺžka železničného vlečkového koľajiva bola cca 20 km.
Komunikácia cez hlavný dunajský tok bola cez prístav zabezpečená oceľovým mostom, ktorý dodnes delí prístav na uzatvorenú západnú a východnú časť. Pri moste na ostrove bola postavená lodenica (pôvodne Škodovy závody Plzeň, neskôr Slovenské lodenice Komárno – SLK). Západná časť prístavu slúži dodnes prekladu tovarov, v súčasnosti hlavne poľnohospodárskych produktov.
NOVŠIA HISTÓRIA
Po skončení druhej svetovej vojny nastala rýchla rekonštrukcia bratislavského prístavu, ktorý bol bombardovaním 16.apríla 1944 v značnom rozsahu poškodený. Cieľom bombardovania bolo zničiť rafinériu Apollo, aby sa zabránilo zásobovaniu ustupujúcich nemeckých vojsk, čo sa síce podarilo, ale vplyvom nedokonalej zameriavacej techniky bombardérov množstvo bômb dopadlo aj na objekt bratislavského prístavu. Potopené boli takmer všetky plavidlá, ktoré sa nachádzali v oboch bazénoch a aj objekty vtedajších opravárenských dielní ostali v troskách. Vďaka neskutočnému úsiliu pracovníkov podniku sa podarilo v krátkom čase nielen vyzdvihnúť potopené plavidlá, ale aj do značnej miery obnoviť opravárenskú činnosť. Ešte dlho po skončení 2.svetovej vojny sa nachádzali v bazénoch zimného prístavu, ktoré ležia v línii spomínaného náletu na rafinériu Apollo, nevybuchnuté letecké bomby, nájdené pri prehlbovaní bazénov.
Pribudli nábrežné hrany, žeriavy, prístavná infraštruktúra.
V roku 1971 pribudol v severnom bazéne ťažký stabilný žeriav s nosnosťou 250 t, pomocou ktorého sa nakladali na plavidlá valcovacie stolice Kvarto z Vítkovických železiarní pre Sovietsky zväz. Tento žeriav bol zlikvidovaný v osemdesiatych rokoch a jeho funkciu prevzal moderný žeriav v lokalite nového prístavu Pálenisko s nosnosťou 560 ton, výrobok Královopolských strojární v Brne.
Samotný prístav Pálenisko sa začal budovať v roku 1971 s bazénom o rozmeroch 700 x 180 m, tri kolmé hrany s celkovou dĺžkou 1400 m, tri kontajnerové žeriavy a v jeho objekte sa súčasne nachádza terminál kombinovanej dopravy a sklad kusového tovaru, objekt pre prekládku nadrozmerných a superťažkých zásielok a rampa Ro-Ro.
Samostatný malý bazén ktorého rozmery umožňujú pristavenie súčasne dvoch plavidiel typu DE-II-b sa nachádza v pokračovaní žeriavovej dráhy „ťažkého žeriavu“, takže je možná manipulácia s nadrozmernými zásielkami aj do – alebo z plavidiel buď na trajlery, alebo železničné vagóny. Napojenie železničnej vlečky na „ťažkú“ polohu je riešené z územia prístavu osobitnou koľajou.
Unikátny portálový žeriav – výrobok Královopolských strojární Brno – postavený v prístave Pálenisko v roku 1984,pozostávajúci z dvoch samostatných portálov s jednotlivým zdvihom 300 ton, má v spriahnutom režime oboch portálov a s použitím priečnej traverzy celkovú nosnosť 560 ton.
PRACOVNÉ PRÍLEŽITOSTI
O aktuálnych výberových konaniach sa dozviete na našej stránke v sekcii novinky
