Určite táto myšlienka napadla aj vám, keď ste prechádzali okolo nákladného prístavu v našom hlavnom meste: prečo to v Bratislave nevyzerá ako v Hamburgu, alebo v Londýne? Naozaj nevieme zmodernizovať toto atraktívne územie tak, aby slúžilo aj občanom? Prečo má verejnosť pocit, že v prístave „zastal čas“?
Pre odpoveď musíme zájsť niekoľko rokov do minulosti. Je málo všeobecne známym faktom, že samotná lokalita bola privatizáciou rozdelená na dve časti: na pozemky a na infraštruktúru + superštruktúru. Pozemky ostali vo vlastníctve štátu, ktorá ich spravuje prostredníctvom svojej akciovej spoločnosti Verejné prístavy, infraštruktúra a superštruktúra (teda všetko, čo je na pozemkoch - od budov, cez koľajnice, inžinierske siete až po žeriavy), je vo vlastníctve súkromnej firmy. Štát chce modernizovať, súkromník podnikať. Nájsť prienik a dohodu na vysporiadanie medzi týmito dvomi záujmami je náročná úloha. Ale nie je to nemožné.
Ďalším z faktorov, ktorý významne ovplyvňuje snahy o modernizáciu, je skutočnosť, že pozemky, ktoré prostredníctvom spoločnosti Verejné prístavy, a.s. štát spravuje, spadajú do kategórie tzv. prioritného investičného majetku. Ten sa nesmie predať ani založiť ako zábezpeka úveru. Rozvoj prístavu si vyžaduje investície rádovo v desiatkach miliónov eur, možnosti získania financovania pre vlastníka týchto pozemkov sú však obmedzené: prostriedky na modernizáciu buď poskytne štát, alebo sa o ne treba uchádzať v dotačných programoch Európskej únie. Tam však narážame na realitu – v štátnom rozpočte niekoľko desiatok miliónov navyše zvyčajne nie je, a prostriedkami EÚ je možné dotovať len vysporiadaný majetok, akým prístav v Bratislave - rozseknutý na pozemky a „to čo je na nich“ - rozhodne nie je.
Roky 2016-2018 považujem v spoločnosti Verejné prístavy za zlomové. Okrem intenzívneho venovania sa majetkovoprávnemu vysporiadaniu pomerov v prístave sa otvorili aj také nové rozvojové projekty, ktoré je možné realizovať aj bez majetkovoprávneho vysporiadania. Vďaka tomu má spoločnosť v súčasnosti rozbehnuté rozvojové projekty v celkovej realizačnej hodnote približne 50 miliónov eur, ktoré môžu byť financované z prostriedkov Európskej únie. Za všetky spomeniem napr. strategické dokumenty Master Plan Bratislava a Master Plan Komárno, ktoré nám aj v spolupráci s odbornou i laickou verejnosťou majú zadefinovať strategické smerovanie týchto dvoch kľúčových slovenských verejných prístavov v budúcnosti. Pevne verím, že rok 2018, kedy mimochodom si pripomíname aj 10.výročie založenia spoločnosti Verejné prístavy, a.s., prinesie aj historické míľniky z hľadiska ďalšieho rozvoja prístavnej činnosti na Slovensku.
Dynamicky sa rozširujúce centrum našej hlavnej metropoly Bratislavy, sa dostalo až na hranice pozemkov prístavov. Vnímame, že toto územie je výrazne atraktívnym miestom pre stavebných developerov. Z tohto miesta by som rád zdôraznil, že pretrvávajúcim záujmom spoločnosti Verejné prístavy, a.s. je modernizácia a rozvoj bratislavského prístavu. Pracujeme na tom, aby prístavná činnosť, ktorá má v hlavnom meste viac ako storočnú históriu, ostala v širšom centre zachovaná a aby v budúcnosti fungovala v synergii s miestom pre oddych a relax občanov tak, ako to vídavame v zahraničných metropolách.
Ing. Gabriel Szekeres
generálny riaditeľ a predseda predstavenstva
Verejné prístavy, a.s.
pôvodne zverejnené v denníku Hospodárske noviny, 31. júla 2018
https://komentare.hnonline.sk/komentare/1786495-co-s-pristavom-v-bratislave
ilustračné foto: Hospodárske noviny
#verejnepristavy #pristav #bratislava #hopodarske #noviny #nazor #gabriel #szekeres #zodpovedne #transparentne